Profil školy
História školy
Naša škola má takmer sto rokov. A predsa zostáva mladá.
Všetko okolo nás vekom starne, ale naša škola nie. Mení sa, rastie a spolu s ľuďmi, ktorí ňou prechádzajú, stále žije. Príbeh našej školy sa začal písať 1. septembra 1929. Odvtedy sa zmenilo veľa – doba, spoločnosť, spôsob života aj samotné školstvo. Jedno však zostalo rovnaké. Škola vždy bola miestom, kde sa stretávali deti, učitelia, rodičia a ľudia z obce. Miestom, kde sa nielen učilo, ale aj žilo.
V decembri 2024 sme si pripomenuli už 95. výročie jej vzniku. Bolo to krásne zastavenie pri našej histórii a zároveň príležitosť uvedomiť si, koľko generácií detí, učiteľov a zamestnancov zanechalo v škole svoju stopu. Mnohí z nich sa do nej po rokoch vracajú ako učitelia, rodičia či starí rodičia svojich detí a vnúčat. Aj preto je naša škola školou rodinného a generačného typu.
Z malej školy v obci sa postupne stala škola, ktorá je pevnou súčasťou života Marcelovej. Dnes je Základná škola Cesta na vŕšku 1 v Marcelovej plnoorganizovanou slovenskou školou, ktorá sa snaží kráčať s dobou a zároveň si zachovať to, čo je pre ňu dôležité. Chceme, aby deti získavali vedomosti, ale zároveň vedeli premýšľať, pýtať sa, hľadať riešenia, spolupracovať a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Učíme ich prepájať školu so skutočným životom a reálnymi problémami. Aj preto sa u nás stali prirodzenou súčasťou vyučovania projekty, zážitkové učenie, environmentálne aktivity, dobrovoľníctvo, aktívne občianstvo, spolupráca a pomoc druhým. Žiaci sa učia nielen v triedach, ale aj v teréne – prostredníctvom projektov, bádania, rovesníckeho učenia či service learningu, teda učenia, pri ktorom sa školské poznatky premieňajú na skutočnú pomoc komunite. Zažívajú tak, že to, čo sa naučia v škole, má význam aj za jej bránami.
Naša škola sa počas desaťročí menila spolu so svojimi žiakmi a učiteľmi. Dnes do nej prinášame nové technológie, nové spôsoby učenia a nové príležitosti. Zároveň však zostáva dôležité to najpodstatnejšie – aby sa tu deti cítili bezpečne, aby vedeli, že ich niekto počúva, povzbudí ich, pomôže im a zároveň od nich bude očakávať to najlepšie, čo dokážu. Škola sa teda rokmi mení. A predsa zostáva tým istým miestom – miestom, kde deti rastú, učia sa, hľadajú svoje miesto a vytvárajú si spomienky, ktoré si raz ponesú so sebou. Naša škola starne rokmi, ale mladne ľuďmi, ktorí ju každý deň tvoria.